IDIVIDI forum Веб сајт
почетна страница почетна страница > Стил на живот > Вероисповед
  Активни теми Активни теми RSS - Што претставува монаштвото?
  најчести прашања најчести прашања  Пребарувај форум   Настани   Регистрирајте се Регистрирајте се  Влез Влез

Што претставува монаштвото?

 Внеси реплика Внеси реплика страница  <1 6667686970 97>
Автор
Порака
Asya Кликни и види ги опциите
Сениор
Сениор


Регистриран: 14.Јуни.2008
Статус: Офлајн
Поени: 902
Опции за коментарот Опции за коментарот   Благодарам (0) Благодарам(0)   Цитирај Asya Цитирај  Внеси репликаОдговор Директен линк до овој коментар Испратена: 05.Декември.2008 во 08:05
Originally posted by Опитен Опитен напиша:

   

3. Raskazete ni podetalno kako pominuva eden monaski den vo manastirot za da mozat nasite vernici poblisku da se zapoznaat so monaskiot zivot.

- Monaskiot zivot nadvoresno gledano e ednolicen i zdodeven, no sustinata na toj zivot e vnatresna i skriena od okoto na svetovniot covek. Sekoj manastir si ima svoj tipik (pravilo na zaednickoto bogocentricno ziveenje), iako vo osnova tipicite na opstezitelnite manastiri mnogu ne se razlikuvaat.

     Nie go prifativme asketsko-isihastickiot tipik na poveketo svetgorski manastiri. Spored nego se stanuva rano nautro i se sobirame na sinaksis, kade starecot (duhovniot otec) kazuva pouki za molitvata, a potoa se povlekuvame sekoj vo svojata kelija (soba) vo mir i tisina na brojanica da ja kazuvame kratkata Isusova molitva "Gospodi Isuse Hriste, Sine Bozji, pomiluj me, gresniot (gresnata)" ili samo "Gospodi Isuse Hriste, pomiluj me". Po toa nekolkucasovno kazuvanje na molitvata se sobirame na liturgija vo crkva - Bozestvena Liturgija sluzime sekoj den i se pricestuvame so Svetite Tajni. Potoa mal odmor, pa trpeza, i po nea se zafakame so svoite sekojdnevni manastirski poslusanija. Vo tekot na denot povtorno se povlekuvame vo kelija (vo zavisnost komu koga vremeto i dolznostite na poslusanieto mu ovozmozuvaat) zaradi ispolnuvawe na licnoto molitveno pravilo, no i za da osvoime uste malku vreme da Mu se pomolime na Boga vo osamenost. Popladne se sobirame vo crkva na Vecerna bogosluzba, po nea imame vtora trpeza, malku odmor, a rano navecer povtorno vo crkva na t. n. Malo povecerie go citame akatistot kon Presveta Bogorodica sto mu e posveten na svetoto Blagovestenie. Po ova denot zavrsuva i sekoj si odi vo svojata kelija za da prodolzi so molitvata i da se odmori.

     Gledate, navidum monaskiot zivot e mozebi zdodeven, no srzta na toj zivot e vnatre vo srceto, kade sto ima tolku neosvoeni prostori, sirocini i dlabocini, za cie osvojuvanje (preobrazuvanje kon Hristos i kon bezuslovna ljubov za nasiot blizen) i dvaeset i cetirite casa vo denot na monahot mu se malku.

     Zaradi opstiot covekov pad naseto srce e zarobeno od strastite i zatvoreno za Boga, a nasiot um pomracen za bezgranicnite Bozji tajni. A monahot se oddeluva od svetot i se povlekuva vo manastir za da moze, preku molitven trud i poslusanie kon svojot starec i duhoven otec, da napreduva vo cistenjeto na srceto od strastite i vo prosvetluvanjeto na umot so blagodatta Bozja do sostojba na "obozenie" i na "sovrsen maz" (vo merata na rastot Hristov), do duhovni visocini na "sozercanie" i nasladuvawe so nesozdadenite Bozji energii, koi okoto na svetoven covek ne moze da gi vidi i na um na svetoven covek ne moze da mu dojdat (1 Kor.2,8).





Prvo, treba da razjasnime deka sekoj episkop ili igumen ne e "starec", koj, pak, ne mora da bide monah. Toa "isihastichko" uchenje od tri stepeni, koeshto go izlozhuvash ti, e izmislica na "dedo Naum", koj bez blagoslov od svojot duhovnik, ja napushtil Sveta Gora. No, bidejki navodno sam dostignal "obozhenie", i toa preku neposlushanie, od svoite duhovni cheda bara apsolutna poslushnost, vodejki gi po pogreshen pat na prelesta.

Monashtvoto e povozvishena forma na duhoven zhivot, po krajna mera, taka bi trebalo da bide, no sushtinski, hristijanskiot zhivot ne se razlikuva, bidejki borbata e edna - protiv strastite, i neprijatelot e ist- gjavolot. Dali vo svetot (mirjanin) ili v manastir (monah), hristijaninot ima ista zadacha i dolzhnost: Da mu sluzhi na Boga, nosejki go svojot krst, sekoj vo svojata profesija (zavisi koj kako izbral). Monahot izbira da se podvizhuva v manastir, vo monashkite veshtini, a mirjaninot vo brakot, koj e Sveta Tajna, i isto taka, realen podvig. Ne mozhe i ne treba site da bidat monasi, isto kako shto ne treba site lugje da se brachni, a sekoj treba da si go bara svoeto mesto, no ne i da go potcenuva tugjoto. Monasite i mirjanite sovrsheno se nadopolnuvaat, t.e. sushtinata na zhivotot e ista, a se razlikuva samo po forma i funkcija. Pr: Dodeka hristijaninot - hrirug izvrshuva operacija vrz chovechkoto telo, monahot se moli za zhivot i spasenie na chovekot, itn. Odnosno, pravoslavniot (brachen) hirurg, i monahot - ikonoposec (tie se samo dva od mnogute primeri) mu sluzhat na Boga, sekoj nosejki go svojot krst. A svakjanjeto deka monashtvoto e posebna kasta vo Crkvata, e sosem pogreshno.


http://www.orthodoxinfo.com/praxis/spiritualfather.aspx

http://www.new-ostrog.org/cultism.html

Изменето од Asya - 05.Декември.2008 во 08:38
Кон врв
Опитен Кликни и види ги опциите
Сениор
Сениор
Лик (аватар)

Регистриран: 20.Септември.2008
Статус: Офлајн
Поени: 699
Опции за коментарот Опции за коментарот   Благодарам (0) Благодарам(0)   Цитирај Опитен Цитирај  Внеси репликаОдговор Директен линк до овој коментар Испратена: 05.Декември.2008 во 19:39
Originally posted by Asya Asya напиша:

Originally posted by Опитен Опитен напиша:

   

3. Raskazete ni podetalno kako pominuva eden monaski den vo manastirot za da mozat nasite vernici poblisku da se zapoznaat so monaskiot zivot.

- Monaskiot zivot nadvoresno gledano e ednolicen i zdodeven, no sustinata na toj zivot e vnatresna i skriena od okoto na svetovniot covek. Sekoj manastir si ima svoj tipik (pravilo na zaednickoto bogocentricno ziveenje), iako vo osnova tipicite na opstezitelnite manastiri mnogu ne se razlikuvaat.

     Nie go prifativme asketsko-isihastickiot tipik na poveketo svetgorski manastiri. Spored nego se stanuva rano nautro i se sobirame na sinaksis, kade starecot (duhovniot otec) kazuva pouki za molitvata, a potoa se povlekuvame sekoj vo svojata kelija (soba) vo mir i tisina na brojanica da ja kazuvame kratkata Isusova molitva "Gospodi Isuse Hriste, Sine Bozji, pomiluj me, gresniot (gresnata)" ili samo "Gospodi Isuse Hriste, pomiluj me". Po toa nekolkucasovno kazuvanje na molitvata se sobirame na liturgija vo crkva - Bozestvena Liturgija sluzime sekoj den i se pricestuvame so Svetite Tajni. Potoa mal odmor, pa trpeza, i po nea se zafakame so svoite sekojdnevni manastirski poslusanija. Vo tekot na denot povtorno se povlekuvame vo kelija (vo zavisnost komu koga vremeto i dolznostite na poslusanieto mu ovozmozuvaat) zaradi ispolnuvawe na licnoto molitveno pravilo, no i za da osvoime uste malku vreme da Mu se pomolime na Boga vo osamenost. Popladne se sobirame vo crkva na Vecerna bogosluzba, po nea imame vtora trpeza, malku odmor, a rano navecer povtorno vo crkva na t. n. Malo povecerie go citame akatistot kon Presveta Bogorodica sto mu e posveten na svetoto Blagovestenie. Po ova denot zavrsuva i sekoj si odi vo svojata kelija za da prodolzi so molitvata i da se odmori.

     Gledate, navidum monaskiot zivot e mozebi zdodeven, no srzta na toj zivot e vnatre vo srceto, kade sto ima tolku neosvoeni prostori, sirocini i dlabocini, za cie osvojuvanje (preobrazuvanje kon Hristos i kon bezuslovna ljubov za nasiot blizen) i dvaeset i cetirite casa vo denot na monahot mu se malku.

     Zaradi opstiot covekov pad naseto srce e zarobeno od strastite i zatvoreno za Boga, a nasiot um pomracen za bezgranicnite Bozji tajni. A monahot se oddeluva od svetot i se povlekuva vo manastir za da moze, preku molitven trud i poslusanie kon svojot starec i duhoven otec, da napreduva vo cistenjeto na srceto od strastite i vo prosvetluvanjeto na umot so blagodatta Bozja do sostojba na "obozenie" i na "sovrsen maz" (vo merata na rastot Hristov), do duhovni visocini na "sozercanie" i nasladuvawe so nesozdadenite Bozji energii, koi okoto na svetoven covek ne moze da gi vidi i na um na svetoven covek ne moze da mu dojdat (1 Kor.2,8).





Prvo, treba da razjasnime deka sekoj episkop ili igumen ne e "starec", koj, pak, ne mora da bide monah. Toa "isihastichko" uchenje od tri stepeni, koeshto go izlozhuvash ti, e izmislica na "dedo Naum", koj bez blagoslov od svojot duhovnik, ja napushtil Sveta Gora. No, bidejki navodno sam dostignal "obozhenie", i toa preku neposlushanie, od svoite duhovni cheda bara apsolutna poslushnost, vodejki gi po pogreshen pat na prelesta.

Monashtvoto e povozvishena forma na duhoven zhivot, po krajna mera, taka bi trebalo da bide, no sushtinski, hristijanskiot zhivot ne se razlikuva, bidejki borbata e edna - protiv strastite, i neprijatelot e ist- gjavolot. Dali vo svetot (mirjanin) ili v manastir (monah), hristijaninot ima ista zadacha i dolzhnost: Da mu sluzhi na Boga, nosejki go svojot krst, sekoj vo svojata profesija (zavisi koj kako izbral). Monahot izbira da se podvizhuva v manastir, vo monashkite veshtini, a mirjaninot vo brakot, koj e Sveta Tajna, i isto taka, realen podvig. Ne mozhe i ne treba site da bidat monasi, isto kako shto ne treba site lugje da se brachni, a sekoj treba da si go bara svoeto mesto, no ne i da go potcenuva tugjoto. Monasite i mirjanite sovrsheno se nadopolnuvaat, t.e. sushtinata na zhivotot e ista, a se razlikuva samo po forma i funkcija. Pr: Dodeka hristijaninot - hrirug izvrshuva operacija vrz chovechkoto telo, monahot se moli za zhivot i spasenie na chovekot, itn. Odnosno, pravoslavniot (brachen) hirurg, i monahot - ikonoposec (tie se samo dva od mnogute primeri) mu sluzhat na Boga, sekoj nosejki go svojot krst. A svakjanjeto deka monashtvoto e posebna kasta vo Crkvata, e sosem pogreshno.


http://www.orthodoxinfo.com/praxis/spiritualfather.aspx

http://www.new-ostrog.org/cultism.html


Би те корегирал. Ова не е измислица на дедо Наум туку аскетско исихастичко наследство од Светите Отци и што ве пецка сега дедо Наум и неговите духовни чеда, тоа што има повеке клир и духовни чеда од сета „признаена“ самонаречена Охридска Архиепископија?

Господи Исусе Христе помилуј не
Кон врв
Asya Кликни и види ги опциите
Сениор
Сениор


Регистриран: 14.Јуни.2008
Статус: Офлајн
Поени: 902
Опции за коментарот Опции за коментарот   Благодарам (0) Благодарам(0)   Цитирај Asya Цитирај  Внеси репликаОдговор Директен линк до овој коментар Испратена: 05.Декември.2008 во 22:08
Originally posted by Опитен Опитен напиша:

Originally posted by Asya Asya напиша:

Originally posted by Опитен Опитен напиша:

   

3. Raskazete ni podetalno kako pominuva eden monaski den vo manastirot za da mozat nasite vernici poblisku da se zapoznaat so monaskiot zivot.

- Monaskiot zivot nadvoresno gledano e ednolicen i zdodeven, no sustinata na toj zivot e vnatresna i skriena od okoto na svetovniot covek. Sekoj manastir si ima svoj tipik (pravilo na zaednickoto bogocentricno ziveenje), iako vo osnova tipicite na opstezitelnite manastiri mnogu ne se razlikuvaat.

     Nie go prifativme asketsko-isihastickiot tipik na poveketo svetgorski manastiri. Spored nego se stanuva rano nautro i se sobirame na sinaksis, kade starecot (duhovniot otec) kazuva pouki za molitvata, a potoa se povlekuvame sekoj vo svojata kelija (soba) vo mir i tisina na brojanica da ja kazuvame kratkata Isusova molitva "Gospodi Isuse Hriste, Sine Bozji, pomiluj me, gresniot (gresnata)" ili samo "Gospodi Isuse Hriste, pomiluj me". Po toa nekolkucasovno kazuvanje na molitvata se sobirame na liturgija vo crkva - Bozestvena Liturgija sluzime sekoj den i se pricestuvame so Svetite Tajni. Potoa mal odmor, pa trpeza, i po nea se zafakame so svoite sekojdnevni manastirski poslusanija. Vo tekot na denot povtorno se povlekuvame vo kelija (vo zavisnost komu koga vremeto i dolznostite na poslusanieto mu ovozmozuvaat) zaradi ispolnuvawe na licnoto molitveno pravilo, no i za da osvoime uste malku vreme da Mu se pomolime na Boga vo osamenost. Popladne se sobirame vo crkva na Vecerna bogosluzba, po nea imame vtora trpeza, malku odmor, a rano navecer povtorno vo crkva na t. n. Malo povecerie go citame akatistot kon Presveta Bogorodica sto mu e posveten na svetoto Blagovestenie. Po ova denot zavrsuva i sekoj si odi vo svojata kelija za da prodolzi so molitvata i da se odmori.

     Gledate, navidum monaskiot zivot e mozebi zdodeven, no srzta na toj zivot e vnatre vo srceto, kade sto ima tolku neosvoeni prostori, sirocini i dlabocini, za cie osvojuvanje (preobrazuvanje kon Hristos i kon bezuslovna ljubov za nasiot blizen) i dvaeset i cetirite casa vo denot na monahot mu se malku.

     Zaradi opstiot covekov pad naseto srce e zarobeno od strastite i zatvoreno za Boga, a nasiot um pomracen za bezgranicnite Bozji tajni. A monahot se oddeluva od svetot i se povlekuva vo manastir za da moze, preku molitven trud i poslusanie kon svojot starec i duhoven otec, da napreduva vo cistenjeto na srceto od strastite i vo prosvetluvanjeto na umot so blagodatta Bozja do sostojba na "obozenie" i na "sovrsen maz" (vo merata na rastot Hristov), do duhovni visocini na "sozercanie" i nasladuvawe so nesozdadenite Bozji energii, koi okoto na svetoven covek ne moze da gi vidi i na um na svetoven covek ne moze da mu dojdat (1 Kor.2,8).





Prvo, treba da razjasnime deka sekoj episkop ili igumen ne e "starec", koj, pak, ne mora da bide monah. Toa "isihastichko" uchenje od tri stepeni, koeshto go izlozhuvash ti, e izmislica na "dedo Naum", koj bez blagoslov od svojot duhovnik, ja napushtil Sveta Gora. No, bidejki navodno sam dostignal "obozhenie", i toa preku neposlushanie, od svoite duhovni cheda bara apsolutna poslushnost, vodejki gi po pogreshen pat na prelesta.

Monashtvoto e povozvishena forma na duhoven zhivot, po krajna mera, taka bi trebalo da bide, no sushtinski, hristijanskiot zhivot ne se razlikuva, bidejki borbata e edna - protiv strastite, i neprijatelot e ist- gjavolot. Dali vo svetot (mirjanin) ili v manastir (monah), hristijaninot ima ista zadacha i dolzhnost: Da mu sluzhi na Boga, nosejki go svojot krst, sekoj vo svojata profesija (zavisi koj kako izbral). Monahot izbira da se podvizhuva v manastir, vo monashkite veshtini, a mirjaninot vo brakot, koj e Sveta Tajna, i isto taka, realen podvig. Ne mozhe i ne treba site da bidat monasi, isto kako shto ne treba site lugje da se brachni, a sekoj treba da si go bara svoeto mesto, no ne i da go potcenuva tugjoto. Monasite i mirjanite sovrsheno se nadopolnuvaat, t.e. sushtinata na zhivotot e ista, a se razlikuva samo po forma i funkcija. Pr: Dodeka hristijaninot - hrirug izvrshuva operacija vrz chovechkoto telo, monahot se moli za zhivot i spasenie na chovekot, itn. Odnosno, pravoslavniot (brachen) hirurg, i monahot - ikonoposec (tie se samo dva od mnogute primeri) mu sluzhat na Boga, sekoj nosejki go svojot krst. A svakjanjeto deka monashtvoto e posebna kasta vo Crkvata, e sosem pogreshno.


http://www.orthodoxinfo.com/praxis/spiritualfather.aspx

http://www.new-ostrog.org/cultism.html


Би те корегирал. Ова не е измислица на дедо Наум туку аскетско исихастичко наследство од Светите Отци и што ве пецка сега дедо Наум и неговите духовни чеда, тоа што има повеке клир и духовни чеда од сета „признаена“ самонаречена Охридска Архиепископија?



Samo shto vistinskite isihasti (sv. Otci), nikogash ne se falele so darot na "umnosrdechna" molitva, tuku se podvizhuvale vo otshelnichki zhivot.

Ohridskata Arhiepiskopija ne e samonarechena, bidejki e blagoslovena od matichnata crkva. Da nema zabuna, jas ne sum nejzin chlen, a realno ja gledam sostojbata.

Изменето од Asya - 05.Декември.2008 во 22:09
Кон врв
Опитен Кликни и види ги опциите
Сениор
Сениор
Лик (аватар)

Регистриран: 20.Септември.2008
Статус: Офлајн
Поени: 699
Опции за коментарот Опции за коментарот   Благодарам (0) Благодарам(0)   Цитирај Опитен Цитирај  Внеси репликаОдговор Директен линк до овој коментар Испратена: 06.Декември.2008 во 02:34
Јас ги имам прочитано сите книги од Владиката Наум и лично го познавам и те молам посочи ми само едно место каде тој сама за себе вели дека ја поседува умносрдечната молитва, а дека ја има јас ти сведочам, што и не очекувам од тебе да се согласиш со мене. и ај да го оставиме ова, ако имаш да кажеш нешто за монаштвото кажи, за сите да се поучиме.




Изменето од Опитен - 06.Декември.2008 во 02:39
Господи Исусе Христе помилуј не
Кон врв
bob Кликни и види ги опциите
Нов член
Нов член


Регистриран: 03.Декември.2008
Статус: Офлајн
Поени: 32
Опции за коментарот Опции за коментарот   Благодарам (0) Благодарам(0)   Цитирај bob Цитирај  Внеси репликаОдговор Директен линк до овој коментар Испратена: 06.Декември.2008 во 02:41
poz do site...

bi sakal da kazam nesto, na kratko, od moe lisno iskustvo, za vreme na mojov dosegasen zivot...roden sum kako pravoslaven hristijanin i krsten...rastev vo komunisticko vreme, kade sto me ucea, nema Gospod...vo tekot na zivotot, zapoznav hristijani (nepravoslavni) koi me poducuvaa za Hrista, za koj jas ucev deka ne postoi... navistina ke priznaam deka od niv ucev samo dobri raboti, sto duri i mi se javi mislenje da bidam, kako eden od niv... bidejki moite roditeli ne znaea da mi kazat nesto za Boga...prisustvuvav na nivnite sobranija kade sto se zboruvase za Boga i bese ubavo cuvstvoto da se slusa za Boga i da se zivee za Boga ama sepak, dlaboko vo dusata osekav praznina i imav nekompletirano svakanje za Boga...Vo pravoslavnite crkvi, ako me nanosese pat, odev ednas godisno i samo da zapalam sveka, ne ni znaev deka se vrsat liturgii sekoja nedela i praznik...i ednas vo razgovor, za Boga ,so eden moj prijatel-pravoslaven po ime Jane, bev upaten da prisustvuvam na liturgija vo crkva, iako negoduvav no sepak otidov... i sto se slucii, samiot bev zacuden???...prazninata sto ja cuvstvuvav vo dusata , za vrema na sluzbite vo nepravoslavnite sobranija, mi se ispolni, neznaev kako da si go objasnam toa, i toa me navede da prodolzam da odam vo nasa pravoslavna crkva i da prisustvuvam na Bozenstvena Liturgija...pominaa nekolku godini no se uste nemav kompletno svakanje za Boga, seuste imav dilemi...neka mi prosti Bog...no, dlaboko veruvam, neznam samo kako da vi go objasnam ova, se sluci nesto, mislam deka e po Bozja promisla... od nikade, se zapoznav, so edno "visoko duhovno cedo"(monah), na Vladikata Naum, koj licno ne go poznavam osven preku internet i vesnici, i najiskreno vi pisuvam, od prviot razgovor so nego (monahot) moite dilemi i nekompletirano mislenje za Boga, ISCEZNAA, i sam neznam kako, so godini se macev da naucam i da svatam sto e Bog i kako da ziveam za Boga a vo toj moment koga go sretnav monahot, jas ja pocuvstvuvav BOZJATA BLAGODAT i LJUBOV za prv pat vo mojot zivot...neznam ponataka sto da vi pisam, treba samo da se sretnete barem ednas vo vasiot zivot so pravoslaven monah pa ke me svatite :) ... GOSPODI ISUSE HRISTE, pomiluj ne'

p.s. ova sto go pisav ne e so provokacija za tie sto ne se pravoslavni hristijani tuku so vera vo Boga da im se dade moznost da svatat deka PRAVOSLAVNOTO MONASHTVO e vistinskata LJUBOV HRISTOVA, ovde na zamjava...
Кон врв
Опитен Кликни и види ги опциите
Сениор
Сениор
Лик (аватар)

Регистриран: 20.Септември.2008
Статус: Офлајн
Поени: 699
Опции за коментарот Опции за коментарот   Благодарам (0) Благодарам(0)   Цитирај Опитен Цитирај  Внеси репликаОдговор Директен линк до овој коментар Испратена: 06.Декември.2008 во 03:01


Со благослов на Владиката Наум секоја година „децата“ од Завод за заштита и рехабилитација - Бања Банско, први ја дошекуваат светлината на Христовото Раѓање и Воскресение. Монасите од Сртумичка Епархија им служат света Литургија и ги причестуваат со светите Дарови Христови.

Исто со благослов на дедо Наум, групно беа крстени сите некрстени деца од заводот.

Тоа чуство е неписиво.

Овде
Господи Исусе Христе помилуј не
Кон врв
Asya Кликни и види ги опциите
Сениор
Сениор


Регистриран: 14.Јуни.2008
Статус: Офлајн
Поени: 902
Опции за коментарот Опции за коментарот   Благодарам (0) Благодарам(0)   Цитирај Asya Цитирај  Внеси репликаОдговор Директен линк до овој коментар Испратена: 06.Декември.2008 во 04:54
Originally posted by Опитен Опитен напиша:

Јас ги имам прочитано сите книги од Владиката Наум и лично го познавам и те молам посочи ми само едно место каде тој сама за себе вели дека ја поседува умносрдечната молитва, а дека ја има јас ти сведочам, што и не очекувам од тебе да се согласиш со мене. и ај да го оставиме ова, ако имаш да кажеш нешто за монаштвото кажи, за сите да се поучиме.





Jasno e deka si pod vlijanie na vladikata Naum, bidejki krushata ne mozhe da padne podaleku od svoeto drvo!

Vladikata Naum e vo dlaboka duhovna prelest, a toa e zhalosno! No, ushte pozhalosno, e toa shto vo svojata prelest soblaznuva i zabluduva chovechki dushi.

Изменето од Asya - 06.Декември.2008 во 05:07
Кон врв
Asya Кликни и види ги опциите
Сениор
Сениор


Регистриран: 14.Јуни.2008
Статус: Офлајн
Поени: 902
Опции за коментарот Опции за коментарот   Благодарам (0) Благодарам(0)   Цитирај Asya Цитирај  Внеси репликаОдговор Директен линк до овој коментар Испратена: 06.Декември.2008 во 06:27
Asketsko -isihastichko (samovolno) tolkuvanje na Evangelieto po Marko (2:1-12), od vladikata Naum, spored "Makedonskata shkola":


Митрополит г. Наум- Исцеление на фатениот (23. 03. 2008)    

Страница 1 од 3

„... па како не можеа да се приближат до Него од народот, го открија и го раскопаа покривот на куќата, каде што беше Он, и го спуштија одарот, на кој лежеше фатениот.

            А Исус, кога ја виде верата нивна, му рече на фатениот: синко, ти се простуваат гревовите твои!“ (Марко 2, 1-12)

       
Деца, слушајте внимателно за да ви го објаснам евангелието од неделата што пројде. Главно, во последнава реченица што ви ја прочитав се крие она што треба да се толкува.

Во текстот од евангелието најнапред се истакнува верата на фатениот и на оние што го носат. Пред сè верата на фатениот...

Еднаш веќе ви зборував дека и верата или верувањето многу зависи и се разликува од тоа на кој степен од духовниот развој се наоѓа човек. Она во што уште верува и кон што се стреми оној што се наоѓа на степенот на очистување на срцето од страстите, веќе е знаење и опит за оној што е на вториот степен, а не прашање на вера. Она во што уште верува и кон што се стреми оној што се наоѓа на степенот на просветлување на умот, веќе е знаење и опит за оној што е обожен, а не прашање на вера...

Но, за да премине верата во знаење и опит, потребен е голем подвиг и смирение. Таков подвиг и смирение гледаме и во напорот пред сè на фатениот да дојде до Христос Богочовекот. Пред сè смирение... Внесувањето преку покривот на куќата со надеж и за исцеление (како и во многу случаи досега), а наместо него јавно да ја слушне само причината за својата болест (гревот) и без помисла да го прифати сето тоа, зарем ова не покажува смирение и благодарност? Да, однесувањето на фатениот покажува дека тој ја освестил причината за својата болест, а тоа е гревот, како што потврди и Христос, и со смирение и благодарност ја прифаќа Господовата одлука, сметајќи се себеси недостоен и за толку – да му ги прости ‘само’ гревовите.

Како што и другпат сум ви спомнал, прифаќањето на Божјото слово за нас, прифаќањето на Божјата волја за нас и прифаќањето на Божјата промисла за нас, со смирение и благодарност, истовремено значи и наше отворање и наше прифаќање на Божјата благодат. Следувателно, тоа значи и наше исцеление, и душевно и телесно. Значи, второ нешто што истакнува денешното евангелие е и гревот и отпаѓањето од Бог како причина за нашите болести, и душевни и телесни.

Трето нешто што е истакнато во денешното евангелие е и вистината дека Господ Бог е единствениот Кој има власт да ги простува гревовите, ако со вера и покајание, односно со смирение и благодарност, пристапиме кон Него. Вистинското покајание значи неповторување на гревот. Вистинското простување на гревовите исто така се препознава од неповторувањето на гревот. Оној што има вистинско покајание ќе добие и вистинско простување на гревот од Самиот Господ, што значи и исцелување од последиците на гревот. Вистинското простување на гревот и исцелувањето на неговите последици не е ништо друго туку возобновување на нашата заедница со Бог, со Богочовекот Исус Христос.

Токму овој момент, простувањето на гревот, е причина за помислите на книжниците. Тие знаат од Книгите на Законот дека единствено Бог има власт да простува гревови. Затоа немаше можеби и ништо да помислат ако Христос само го исцелеше фатениот, затоа што тоа ќе беше само уште едно исцеление од многуте кои во тоа време Он ги правеше; но, објавата на простувањето ги соблазнува. Заради нивно обраќање и спасение Христос постапува по редот по кој следуваат настаните: прво јавно простува, па потоа и јавно исцелува. И на крај, ем љубовно (без да ги кара како што Он знае кога ќе види непокајание) им ги открива помислите на нивните срца, ем им ја пројавува Божјата сила и власт од Себе со исцеление на фатениот. Ова го потврдува и самото евангелие – „така што сите [без исклучок] се дивеа и Го славеа Бог, велејќи: никогаш вакво чудо не сме виделе!“

Деца, забележувате дека не ви го толкувам евангелието алегориски, како што е обичај во ‘Александриската школа’ и како што некои сакаат да толкуваат, па да речам, на пример, дека куќата во која престојува Христос е срцето на човекот и благодатта на Светиот Дух во него, а дека отвoрањето на покривот и спуштањето на фатениот низ него е отвoрањето на срцето и симнувањето на умот во него. Ниту пак ви го толкувам само историски и етички, како што е обичајот во ‘Антиохиската школа’. Ова е аскетско-исихастичко толкување на ‘Македонската школа’, кое секогаш во своите толкувања тргнува од личносниот принцип, од хармонијата на православниот духовен живот и не повеќе од она што Бог ни дал. За ова толку.

Вистинското простување на гревовите е очистување на срцето од страстите и негово отворање за умносрдечната молитва. Тоа е ослободување од ропството на страстите, од гревот и од демонот. Тоа е одвојување од светот. Затоа и Господ на фатениот му се обраќа татковски со зборот ‘синко’...



                                                         Митрополит Струмички Наум

Кон врв
Asya Кликни и види ги опциите
Сениор
Сениор


Регистриран: 14.Јуни.2008
Статус: Офлајн
Поени: 902
Опции за коментарот Опции за коментарот   Благодарам (0) Благодарам(0)   Цитирај Asya Цитирај  Внеси репликаОдговор Директен линк до овој коментар Испратена: 06.Декември.2008 во 06:53
Goreizlozheniot izvadok od Evangelieto po Marko (2:1-12), koj se chita vo Pravoslavnata Crkva na vtorata Nedela od velikiot post, ima trokraten simbolizam, i se odnesuva na podgotovkata kon Hristovoto Voskresenie.

1. Nie treba da prijdeme kon Hrista so vera, i da mu dozvolime da ne isceli od nashata duhovna paraliza. Grevot e paraliza na nashata dusha.

2. Nie ne smeeme da dozvolime neshto da ne odvrati ili sprechi da pristigneme do Hrista, Koj Sam mozhe da ne isceli, dushevno i telesno.

3. Nie treba da si pomagame edni so drugi, za da stigneme do Hrista.

Hristos nikade i nitu ednash ne spomenuva stepeni na duhoven razvoj, ni "umnosrdechna" molitva. No, vladikata Naum sekogash go povrzuva Evangelieto so negovoto "lichnosno obozhenie", nebare e ovlasten svoevolno (asketsko - isihastichki) da go tolkuva Evangelieto, spored nekoja svoja zamislena "Makedonska shkola". Imeno, vo sekoja svoja beseda, vladikata Naum navestuva deka go dostignal stepenot na obozhenie, i im se obrakja na svoite poslushnici so "deca", bozhem e "starec", za kakov shto tie go primaat. Ve molam, pa toa e ochevidna duhovna nezrelost i prelest, a ni sluchajno ne mozhe da bide nekakov stepen na duhoven razvoj.


Изменето од Asya - 06.Декември.2008 во 07:02
Кон врв
Ludata Кликни и види ги опциите
Нов член
Нов член


Регистриран: 02.Декември.2008
Статус: Офлајн
Поени: 7
Опции за коментарот Опции за коментарот   Благодарам (0) Благодарам(0)   Цитирај Ludata Цитирај  Внеси репликаОдговор Директен линк до овој коментар Испратена: 06.Декември.2008 во 07:09
Dobar dan..
Vec neko vreme citam vase forume i jako mi je drago jer ima puno toga da se nauci ovde. I evo imam zelju da se i ja ukljucim i da kazem nesto za monastvo. :)

Ove godine sam krenula na poklonicki put po manastirima Balkana i prosetala skoro sve manastire u Srbiji i Makedoniji i imala sam prilike da upoznam mnoge monahe, igumane, svestenike, vladike, da ucestvujem na liturgijama, ali stvarno nikada ne mogu da opisem osecaj koji se dozivi u Strumickim manastirima. Onaj mir i spokojstvo je neopisiv. Bila sam i prijatno iznenadjena da vidim toliko razlicitih nacionalnosti na istom mestu-Rumuni, Rusi, Cesi, Srbi, Hrvati... u nijednom momentu se nisam osecala pocenjeno zbog moje, naprotiv, ljubav i prihvatljivost, gostoprimstvo..

Tako da gledajuci ove optuzbe zelim da odreagujem i da kazem suprotno i da preporucim da odete i vidite sami i onda date zakljucke...

A moje misljenje o monastvu, u generalu, to je predivan dar Boziji, da neko zivo bice, covek ili zena, ostave sve ugodnosti ovoga sveta, da se odkazu od mnogih stvari da bi sluzili Bogu, da se mole za nas, da nas vole i pokazuju ljubav, da nam pomazu.. dok mi provodimo vreme po kaficima, restoranima, diskotekama, putovanjima, na poslu, zurkama, rodjendanima itd (bar iz licnog iskustva).. oni se mole, mole se Bogu za sve nas.. oni su Andjeli ovoga sveta...

ps. Izvinite mi sto pisem srpski, lakse mi je da se izjasnim..

S' verom u Boga..


Кон врв
Опитен Кликни и види ги опциите
Сениор
Сениор
Лик (аватар)

Регистриран: 20.Септември.2008
Статус: Офлајн
Поени: 699
Опции за коментарот Опции за коментарот   Благодарам (0) Благодарам(0)   Цитирај Опитен Цитирај  Внеси репликаОдговор Директен линк до овој коментар Испратена: 06.Декември.2008 во 07:11

Под влијание?

Не би рекол.
Вистина е дека сум негово духовно чедо за што безмерно му благодарам на Господа. Нема човек кој не е во прелест, а најголемата прелест е да мислеш дека не си во прелест, но знам дека мојата прелест е сега многу помала од таа што бев пред да го запознам Владика Наум.

А под влијание не сум затоа што Владиката Наум /SIZE]никогаш ми нема наметнато нешто на сила. неговата сила е во љубовта и слободата која некои незнаеја да ја ценат. Но би рекол дека ти си под вилјание на вашиот маченик не Христа ради, Јован, и кого лично го знам.

Го знам и Владиката Наум и неговите духовни чеда, го знам и Јиван и неговата експозитура, и тоа многу добро ги знам и тоа многу подобро од тебе.

Но не би рекол дека ти го знаеш Владиката Наум па го судеш, туку повеке го знаеш од слушнато, со што покажува дека си ти под нечие влијание.

Многу добро ја знам и сета понова Историја на Црквата во Македонија. Затоа те молам , не се чепкај и не бегај надвор од темата. Ти реков: ако имаш нешто да кажеш за монаштвото кажи ако не попаметно е да си молчиш.

Проблемот со Владиката Наум е тоа што несака да и служи на туга пропаганда па по повик од целиот Синод на МПЦ се врати од света Гора и го основа монаштвото во Македонија.

Пред да дојде о.Наум, заедно со о.Климент во Македонија имаше само 5-6 монаси. И нешто за кои Србите нас не обвинуваа и сакаа да ни ја наметнат нивната јурисдикција беше, дека МПЦ не е жива Црква и нема монаштво. еве сега има, а за тоа е „највиновен Владиката Наум“. Сега во македонија има преку 20-30 живи манастири, па дури и еден во дијаспората, со отприлика 100-200 монаси.

Не обвинуваа дека немаме доволен број Владици за Синод, еве сега ги има и за тоа е пак „највиновен“ Владиката Наум.

Владиката Наум во неговите манастири прв го врати старомакедонското пеенје и го замени со дотогаш „ српско народно мокрањчево појање“.

Потоа македонската иконописна школа, книжевната издавачка дејност, кој и самиот е автор на повеќе книги и мнгу други тајни добродетели кои ти не ги знаеш а јас ги знам.

Сето ова неможе да биде плод на опрелестен човек, и вистина ти велам дај да ја оставиме оваа препирка.

Прости за секој навредлив збор одмене изречен и не ми замерувај затоа што ова тема во мене буди некои болни чуства и слики.

п.с. отпосле ги видов твоите посочени постови ама конкретниот одговор не го најдов


Изменето од Опитен - 06.Декември.2008 во 07:12
Господи Исусе Христе помилуј не
Кон врв
Asya Кликни и види ги опциите
Сениор
Сениор


Регистриран: 14.Јуни.2008
Статус: Офлајн
Поени: 902
Опции за коментарот Опции за коментарот   Благодарам (0) Благодарам(0)   Цитирај Asya Цитирај  Внеси репликаОдговор Директен линк до овој коментар Испратена: 06.Декември.2008 во 07:32
Prvo, da nema zabuna: Jas sum dolgogodishen chlen na RPC i OCA, a ponekogash posetuvam i hramovi na Antiohiskata crkva i Vselenskata patrijarhija. Ne zhiveam vo Makedonija, a sostojbata na MPC i POA ja gledam realno, od Crkvata, i rasuduvam vrz osnova na postoechkite fakti i dadenite crkovni kanoni.

Patem, nemam nishto protiv monashtvoto, koe nasvistina e visok duhoven podvig, i potrebno na Crkvata i opshtestvoto. No, uchenjeto na vladikata Naum ne sekogash se sovpagja so toa na Pravoslavnata Crkva. Duhovnite cheda na vladikata Naum ne se vo sostojba da ja vidat realnosta kakva shto e, bidejki neznaat poinakva "duhovnost", od taa shto im ja nudi nivniot obozhen "starec", koj ne mozhe da prestane da se fali so svojata "shkola" i isihastichki sposobnosti, dodeka "isihazam" znachi "molchanie", t.e. vnatreshna (srdechna) molitva.

http://www.youtube.com/watch?v=Gy5ZPaNbNLc

Изменето од Asya - 06.Декември.2008 во 07:33
Кон врв
Asya Кликни и види ги опциите
Сениор
Сениор


Регистриран: 14.Јуни.2008
Статус: Офлајн
Поени: 902
Опции за коментарот Опции за коментарот   Благодарам (0) Благодарам(0)   Цитирај Asya Цитирај  Внеси репликаОдговор Директен линк до овој коментар Испратена: 06.Декември.2008 во 08:04
Originally posted by Опитен Опитен напиша:


Под влијание?

Не би рекол.
Вистина е дека сум негово духовно чедо за што безмерно му благодарам на Господа. Нема човек кој не е во прелест, а најголемата прелест е да мислеш дека не си во прелест, но знам дека мојата прелест е сега многу помала од таа што бев пред да го запознам Владика Наум.

А под влијание не сум затоа што Владиката Наум /SIZE]никогаш ми нема наметнато нешто на сила. неговата сила е во љубовта и слободата која некои незнаеја да ја ценат. Но би рекол дека ти си под вилјание на вашиот маченик не Христа ради, Јован, и кого лично го знам.

Го знам и Владиката Наум и неговите духовни чеда, го знам и Јиван и неговата експозитура, и тоа многу добро ги знам и тоа многу подобро од тебе.

Но не би рекол дека ти го знаеш Владиката Наум па го судеш, туку повеке го знаеш од слушнато, со што покажува дека си ти под нечие влијание.

Многу добро ја знам и сета понова Историја на Црквата во Македонија. Затоа те молам , не се чепкај и не бегај надвор од темата. Ти реков: ако имаш нешто да кажеш за монаштвото кажи ако не попаметно е да си молчиш.

Проблемот со Владиката Наум е тоа што несака да и служи на туга пропаганда па по повик од целиот Синод на МПЦ се врати од света Гора и го основа монаштвото во Македонија.

Пред да дојде о.Наум, заедно со о.Климент во Македонија имаше само 5-6 монаси. И нешто за кои Србите нас не обвинуваа и сакаа да ни ја наметнат нивната јурисдикција беше, дека МПЦ не е жива Црква и нема монаштво. еве сега има, а за тоа е „највиновен Владиката Наум“. Сега во македонија има преку 20-30 живи манастири, па дури и еден во дијаспората, со отприлика 100-200 монаси.

Не обвинуваа дека немаме доволен број Владици за Синод, еве сега ги има и за тоа е пак „највиновен“ Владиката Наум.

Владиката Наум во неговите манастири прв го врати старомакедонското пеенје и го замени со дотогаш „ српско народно мокрањчево појање“.

Потоа македонската иконописна школа, книжевната издавачка дејност, кој и самиот е автор на повеќе книги и мнгу други тајни добродетели кои ти не ги знаеш а јас ги знам.

Сето ова неможе да биде плод на опрелестен човек, и вистина ти велам дај да ја оставиме оваа препирка.

Прости за секој навредлив збор одмене изречен и не ми замерувај затоа што ова тема во мене буди некои болни чуства и слики.

п.с. отпосле ги видов твоите посочени постови ама конкретниот одговор не го најдов



Gospod e milostiv i proshteva. Prosti i ti, ne mi e celta da te navredam ili povredam, no vistinata boli.
Se razbira, najlesno e da se izbegne bolkata, no ne e ispravno ni dobro, zatoa ni e potrebna hrabrost da se soochime so nea, nezavisno od toa shto boli i ne e ugodna na nashata volja. I mene me boli, koga gledam kako mladi deca se zamonashuvaat, ne poradi monashtvoto, a zaradi duhovnikot, i pagjaat vo negovata prelest. Samo da se potsetime na sluchajot "Vase"! Ne e rabotata da se zamonashuvaat nezreli lichnosti, bez roditelska blagoslov, za polesno da se manipulira so niv, tuku da se podiga monashtvo vo Hrista. I vo monashtvoto postojat iskluchoci, no zamonashuvanje bez roditelska blagoslov, ne e voobichaena praktika vo Crkvata. Odnosno, chovekot mozhe da ostane kako iskushenik v manastir, dodeka roditelite ne dadat blagoslov ili ne pochinat, bidejki vo sprotivno, znachi narushuvanje na petatta Bozhja zapoved.

Кон врв
Опитен Кликни и види ги опциите
Сениор
Сениор
Лик (аватар)

Регистриран: 20.Септември.2008
Статус: Офлајн
Поени: 699
Опции за коментарот Опции за коментарот   Благодарам (0) Благодарам(0)   Цитирај Опитен Цитирај  Внеси репликаОдговор Директен линк до овој коментар Испратена: 06.Декември.2008 во 08:16


абе дете, и јас не живеам во Македонија, и сум имал многу срдечни приеми и посети на духовни лица од сите други Православни Цркви овде (освен еден грчки архимандрит), на кои сум и збворел за мојот духовен отец, дури и еден многу прочуен и за мене свет духовник, беше во посета на Владиката Наум.

За ова што ми зборуваш, за исихазмот, сепак не ти е основано тврдењето.

Ти велам, го знам духовното искуство на Владиката Наум, потврдено преку опитот на светите Отци и современите духовни Отци денес.

А тоа дека исихазмоте молчание и затвореништво од дена страна е така но сепак посто и план Божји.

АЈ, ке почнеме од средниот век во времето на двајцата големи Григориевци, Палама и Синаитот. Тоа е период на исихастичкото движење. Родените од нив деца постанале игумени и патријарси насекаде во Православието, а сепак биле исихасти па и списи зад нив оставиле и нивнииот глас се разгласил насекаде по светот па дури и ние денес го слушаме.

Ќе речеш дека неможеш да ги споредиш, во ред, иако за тоа Господ си знае, но и самиот Владика Наум вели и пишува и се смета недостоен за чинот кој го носи. Тоа исто можеш да го провериш,е сега, тоа не е израз на прелест туку на смирение.


ај уште еднаш те молам да ја прекинеме оваа неоснована расправија на која вистина не си отповикана да тврдеш за некои работи што не ги знаеш доволно од прва рака

Христос помегу нас
Господи Исусе Христе помилуј не
Кон врв
 Внеси реплика Внеси реплика страница  <1 6667686970 97>
  Сподели тема   

Скок до Овластувања Кликни и види ги опциите

Forum Software by Web Wiz Forums® version 10.03
Copyright ©2001-2011 Web Wiz Ltd.

Страницата е генерирана за 0,219 секунди.